Japonská spoločnosť iSpace stratila spojenie so svojím modulom Resilience, ktorý mal dnes po 21. hodine nášho času pristáť na Mesiaci. Informovali o tom svetové tlačové agentúry.
Modul Resilience s mikrovozítkom Tenacious mal v oblasti Mare Frigoris, planine vzdialenej asi 900 kilometrov od severného pólu Mesiaca, pristáť v piatok o 4:17 tokijského času (dnes 21:17 nášho času).
Zostup z obežnej dráhy
Modul začal hodinový zostup z obežnej dráhy Mesiaca, so Zemou však stratil kontakt a pristátie sa podľa agentúry AP pravdepodobne nedarilo.
"Zatiaľ sa nám to nepodarilo potvrdiť. Riadiace stredisko misie sa bude neustále pokúšať nadviazať s modulom komunikáciu, "citovala AP jedného z komentátorov živého vysielania.
Resilience nieslo štvorkolesové vozítko postavené luxemburskou dcérskou spoločnosťou ispace spoločne s nákladom, ktorého hodnota sa odhaduje na 16 miliónov dolárov. Japonská spoločnosť plánovala, že 2,3 metra vysoký pristávací modul a vozítko s veľkosťou mikrovlnnej rúry vykoná 14-dňový prieskum a urobí snímky regolitu, jemnozrnného materiálu na povrchu Mesiaca.
Pre tokijskú firmu je to už druhý nevydarený pokus o pristátie na Mesiaci. Prvý pristávací modul ispace pred dvoma rokmi narazil do povrchu Mesiaca kvôli nepresnému rozpoznaniu jeho výšky.
Spoločnosť tentoraz vykonala iné softvérové nastavenie, zatiaľ čo vybavenie zostalo poväčšine rovnaké. Akcie iSpace začiatkom roka viac ako zdvojnásobili svoju hodnotu, v posledných dňoch sa však ich hodnota ustálila, dodal Reuters.
Pristátie na Mesiaci
Pristáť na Mesiaci sa doteraz podarilo len piatim krajinám sveta, a to bývalému Sovietskemu zväzu, Spojeným štátom, Číne, Indii a Japonsku. Prvým ľudským výtvorom, ktorý dosiahol povrch Mesiaca, sa stala v septembri 1959 sovietska sonda Luna 2, ktorá na povrch prirodzenej družice Zem dopadla.
Za prvé zariadenie vyrobené človekom, ktoré na Mesiaci mäkko pristálo, je potom považovaná sonda Luna 9 z roku 1966. O tri roky neskôr sa Američan Neil Armstrong ako prvý človek prechádzal po Mesiaci.
Po takmer 40-ročnej pauze sa Mesiac v novom tisícročí opäť dostal do popredia záujmov svetových mocností. Prvýkrát od roku 1976 na mesačnom povrchu pristála v decembri 2013 čínska sonda Čchang-e 3 s lunárnym robotickým vozítkom Nefritový králik. Zatiaľ poslednou sondou, ktorá na Mesiaci pristála, bol tento rok v marci modul Athena spoločnosti Intuitive Machines.