Španielske „no“, švédske „nej“, francúzske „non“. V mnohých európskych krajinách platí jednoduchá rovnica: ak niekto povie nie, každý ďalší sexuálny akt sa považuje za znásilnenie. Bez diskusie o tom, či obeť kládla dostatočný odpor alebo či sa jej niekto fyzicky vyhrážal.

Od januára 2025 sa k moderne zmýšľajúcim krajinám pridalo aj susedné Česko. Nová definícia znásilnenia je jednoznačná: akýkoľvek sexuálny akt proti vôli druhej osoby je trestný. A ako je na tom Slovensko? 

Kým v mnohých európskych krajinách stačí povedať nie, slovenské súdy stále potrebujú dôkaz o násilí alebo hrozbe násilia. 

Alarmujúce pritom je, že práve u nás má skúsenosť s násilím až 38 percent žien a dievčat, čo prevyšuje európsky priemer, informuje Európska komisia. S násilím od partnera sa stretla dokonca každá druhá Slovenka oproti 31 percentám v Únii. Za posledný rok zažilo agresiu od partnera 11 percent opýtaných Sloveniek, v EÚ len päť percent.

Pokus o zmenu bol neúspešný

Vlani v júni sa o zmenu pokúsili odborníci a ľudskoprávne organizácie. V otvorenom liste vyzvali parlament, aby prehodnotil zastaranú definíciu znásilnenia. Tá totiž vyžaduje dôkaz o násilí, hrozbe násilia alebo zneužití bezbrannosti obete.

„Súčasná definícia nezohľadňuje situácie, keď k sexuálnemu aktu dôjde bez explicitného súhlasu,“ vysvetľuje iniciatíva Zastavme násilie. Napriek podpore odbornej verejnosti však parlament o návrhu, ktorý mal do zákona zakotviť princíp absencie súhlasu, ani nehlasoval. Schôdzu predčasne ukončili.

Slovensko potrebuje definíciu znásilnenia založenú na absencii súhlasu. Mala by to byť jedna z hlavných priorít Národnej rady, zdôraznil pred neuskutočneným hlasovaním Rado Sloboda, riaditeľ Amnesty International Slovensko. Napriek dvojročnej príprave novely Trestného zákona sa zmena nekonala – poslanci predčasne ukončili schôdzu.

Sloboda poukázal aj na to, že poslanci a poslankyne zmeškali príležitosť urobiť tento dôležitý krok, aj keď v spoločnosti panuje široký konsenzus o potrebe zmien.

Postoje politikov

Rétorika v parlamente je na tému znásilnenia veľmi rozdielna. Poslanci z Progresívneho Slovenska, ako napríklad Beáta Jurík, podporujú redefiníciu znásilnenia založenú na absencii súhlasu, pričom apelujú na potrebu modernizácie legislatívy a jej zosúladenie s medzinárodnými normami. Už v roku 2021 predložila návrh na zmenu, ktorý všaknebol schválený.

Na opačnej strane politického spektra poslanec Richard Glück zo strany Smer-SD vo februári 2024 obhajoval skrátenie premlčacej lehoty pri znásilnení. Podľa jeho názoru by ženy mali byť schopné nahlásiť trestný čin ihneď, keď sa stane. Glück zároveň naznačil, že niektoré ženy si znásilnenia môžu vymýšľať.

Mnoho odborníkov však varuje, že skrátenie premlčacej doby pri znásilnení a podobné vyjadrenia môžu mať negatívny dopad na ochotu obetí nahlasovať tieto trestné činy a hľadať pomoc, čím sa znižuje ich ochrana a podpora.

Iné krajiny chránia obete lepšie

U našich severozápadných susedov od 1. januára 2025 nadobudla účinnosť novela Trestného zákonníka, ktorá redefinuje znásilnenie ako akýkoľvek sexuálny akt vykonaný proti vôli druhej osoby. 

Podľa Amnesty International  zas Švédsko prijalo zákon o súhlase už v roku 2018. Stanovuje, že sexuálny akt bez výslovného súhlasu je znásilnením. Tento prístup, známy ako “áno znamená áno”, vyžaduje aktívny súhlas všetkých zúčastnených strán. Vďaka tomu sa počet odsúdení za znásilnenie v krajine zvýšil zo 190 v roku 2017 na 333 v roku 2019, čo predstavuje nárast o 75 percent, informuje správa švédskej Národnej rady pre prevenciu kriminality (Brå).

Ďalším príkladom je Španielsko, ktoré v roku 2022 schválilo zákon, ktorý definuje znásilnenie ako akýkoľvek sexuálny akt bez jasného súhlasu. Tento zákon tiež sprísňuje tresty za sexuálne trestné činy a zavádza opatrenia na podporu obetí.

Podľa českého denníka Alarm španielsky zákon schválený v roku 2020 odstránil rozdiel medzi sexuálnym zneužitím a agresiou – všetky prípady bez súhlasu sú teraz považované za znásilnenie. Zákon zahŕňa aj nové trestné sadzby a kriminalizuje obťažovanie či sexuálne násilie v online priestore.

Jeho prijatie však spôsobilo kontroverziu, keďže umožnilo prehodnotenie trestov pre už odsúdených páchateľov, čo viedlo k zníženiu trestov v stovkách prípadov. Ministerka pre rovnosť Irene Montero obhajuje zákon a tvrdí, že problém spočíva v stereotypoch súdov. Napriek chybám zákon posilnil diskusiu o sexuálnom násilí a postavení žien v spoločnosti.

Autorkou článku je Petra Sochorová. Text vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: Hn Globálne

FOTO: Hn Globálne