Brazília stanovila právny základ pre obchodovanie s uhlíkom, no environmentalisti pochybujú, či to dokáže znížiť emisie krajiny, ktoré sú podľa databázy EÚ o emisiách šiestymi najväčšími na svete.

Pravidlá nezavádzajú obmedzenia na emisie z poľnohospodárstva, ktoré je najväčším zdrojom uhlíkového znečistenia v krajine a predstavuje približne 74 percent emisií Brazílie.

„Premeškali sme príležitosť začleniť agrárny sektor do regulovanej sféry, ktorá by nielen obmedzila emisie, ale aj podporila udržateľnosť,“ povedala Gabriela Savian, zástupkyňa riaditeľa pre verejnú politiku v Inštitúte environmentálneho výskumu Amazonu (IPAM).

Z dôvodu, že farmári zostali mimo, brazílsky systém obchodovania s emisiami (cap-and-trade) pokryje iba približne 16 percent emisií krajiny, uviedla Natalie Unterstell, prezidentka brazílskeho think-tanku Instituto Talanoa.

Aj keď pravidlá ponechávajú najväčších znečisťovateľov bez povinnosti znižovať emisie, očakáva sa, že prinesú právnu istotu a podporia uhlíkové projekty, ktoré chránia lesy pred tlakom agrárneho sektora.

Ako regulovať hospodársky sektor?

V systémoch cap-and-trade vlády určujú pre jednotlivé sektory emisné limity, a spoločnosti, ktoré tieto limity prekročia, si môžu zakúpiť povolenky od iných, ktoré majú voľnú kapacitu.

Európska komisia uviedla, že v Európskej únii, ktorá má najväčší systém cap-and-trade na svete podľa hodnoty, pokrýva približne 40 percent emisií z letectva, priemyslu a energetiky, najmä v súvislosti so spaľovaním fosílnych palív. Brazília, ktorá prijala základné pravidlá trhu s uhlíkom v decembri, je však odlišná.

Podľa údajov brazílskeho klimatického observatória väčšina jej emisií pochádza z 240-miliónového stáda hovädzieho dobytka a ničenia rozsiahlych prírodných oblastí, najmä kvôli pastvinám a poliam pre pestovanie obilnín.

Poľnohospodárstvo bolo vyňaté z regulácií v reakcii na požiadavky vedúcich predstaviteľov mocného agrárneho lobby, ktoré dominuje brazílskemu kongresu. Argumentovali, že väčšina systémov cap-and-trade neobmedzuje poľnohospodárstvo, pretože počítanie emisií z farmárskej produkcie je technicky náročné, hoci kritici tvrdia, že výskumníci by to zvládli.

„Žiadna krajina na svete nemá regulácie pre poľnohospodársky sektor kvôli nedostatku vedecky overených metrík pre ich emisie,“ napísal Pedro Lupion, predseda Brazílskeho parlamentného poľnohospodárskeho frontu, vo vyhlásení z roku 2023.

Ochrana lesov

Savian tvrdí, že veľkí znečisťovatelia sa v rámci svojho úsilia o znižovanie emisií očakávane stanú významnejším zdrojom financovania iniciatív na ochranu lesov, čo by mohlo zmierniť tlak zo strany fariem.

„Aj keď neexistuje obmedzenie pre najväčšieho znečisťovateľa, ktorým je odlesňovanie,“ systém cap-and-trade „vytvára možnosti na financovanie schém, ktoré bojujú proti odlesňovaniu a podporujú regeneráciu,“ uviedla.

Rastie počet spoločností a štátnych vlád, ktoré získavajú uhlíkové kredity z projektov ochrany a obnovy lesov v Brazílii. Jednou z týchto spoločností je Carbonext, ktorá momentálne vedie 11 projektov v spolupráci s farmármi a komunitami, ktoré čerpajú uhlíkové kredity z 322-tisícich hektárov lesov.

Kredity sa v súčasnosti predávajú na dobrovoľnom uhlíkovom trhu spoločnostiam, ktoré si želajú kompenzovať svoje emisie bez zákonných požiadaviek.

Janaina Dallan, generálna riaditeľka Carbonextu, však očakáva, že v budúcnosti bude môcť predávať kredity na pomoc spoločnostiam pri plnení regulovaného trhu s emisnými povolenkami, čím sa poskytne nedestruktívna alternatíva príjmov pre Amazonský prales.

Okrem komunít a súkromných vlastníkov dosahujú pokroky na uhlíkovom trhu aj dva amazonské štáty – Tocantins a Pará, ktoré oznámili plány na predaj viac ako 600 miliónov dolárov v jurisdikčných offsetových kreditoch. Tieto kredity získavajú vlády, ktoré úspešne znižujú odlesňovanie alebo zachytávajú uhlík vo svojich jurisdikciách.

Právne predpisy umožňujú, aby offsety z dobrovoľného trhu s uhlíkom boli premenené na aktíva, ktoré môžu iné krajiny nakupovať na splnenie svojich klimatických cieľov, uviedol Raul Protázio, tajomník pre životné prostredie a udržateľnosť v štáte Pará, hostiteľ tohtoročného klimatického summitu OSN COP30.

Minuloročný klimatický summit COP položil základy medzinárodného trhu s uhlíkom pod dohľadom OSN, čo zvýšilo očakávania o takúto globálnu spoluprácu.

Tajomník Protázio povedal, že nedávne národné a medzinárodné pravidlá „umožnia, aby Pará predávala kredity pre Švajčiarsko“ na ochranu Amazónie, pričom bude plniť svoje národné ciele. „Bude to najprémiovejší typ kreditu, aký existuje,“ ukončil.

Článok bol preložený z portálu Context.news. Editovaný preklad vznikol v rámci programu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizujú nezisková organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Program spolufinancuje SlovakAid.

HN Globálne Logo FOTO: Hn Globálne

FOTO: Hn Globálne